Kto bol Kukorelli?
*6.október 1914 – †24.novembra 1944
Významný protifašistický bojovník, veliteľ partizánskeho odboja a účastník SNP. Vyštudoval vojenskú školu, pretože sa chcel stať letcom. Po nemeckej okupácii ho prevelili do Piešťan do 3. leteckého pluku. V tom období bol na Slovensku nedostatok leteckých dôstojníkov a Kukorellimu sa črtala sľubná vojenská kariéra. Kukorelli náročky havaroval na letisku, aby nemusel bombardovať Poľsko. Začal sa zapájať do činnosti protifašistického odboja, organizoval ilegálny odlet do Juhoslávie. Bol členom odboja Flóra a Justícia. Odmietol pamätnú medailu za poľské ťaženie a napísal na Ministerstvo národnej obrany list, v ktorom uviedol, že ju vracia lebo si ju nezaslúži, v dôsledku čoho sa musel zodpovedať nadriadeným za pohŕdanie národným vyznamenaním. Ústredie štátnej bezpečnosti (ÚŠB) odhalilo jeho činnosť, odvtedy bol neustále sledovaný zložkami štátnej polície. Bol odsúdený bratislavským vojenským súdom na 9 mesiacov väzenia, zbavený hodnosti a vylúčený z armády. Vďaka amnestii bol predčasne prepustený z väzenia a znovu sa zapojil do odboja. Na celom území SR bolo po ňom vyhlásené pátranie, bol na úteku a pod krycím menom Martin Mlynarovič pomáhal antifašistom utiecť do Juhoslávie.
Onedlho ho zatkli v Piešťanoch, kde ušiel cez okno na WC a následne v novembri ho zatkli v Hlohovci, ale v Bratislave sa mu podarilo vyšmyknúť policajnej eskorte a utiecť. Po úteku sa cez Oravu dostal na východné Slovensko, kde sa stal náčelníkom štábu partizánskeho oddielu Čapajev. V lesoch na východe Slovenska sa združovali rasovo prenasledovaní a utečenci z koncentračných táborov. Pod jeho velením zaútočil oddiel Čapajev s 1500 mužmi na nemecké vojsko, v tejto bitke zahynul. Neskôr sa zistilo, že bol zabitý guľkou zblízka, ktorú nepoužívala ani jedna z bojujúcich strán, preto jeho smrť do dnešného dňa nebola objasnená a predpokladá sa, že bol zavraždený.
Vo viacerých mestách na Slovensku sú po ňom pomenované ulice a má svoje pomníky. Jeden z nich sa nachádza aj v našom Kukorelli parku medzi ulicami Koceľova, Svätoplukova, Bazová a Kvačalova. Jeho životný príbeh bol v 70. rokoch minulého storočia sfilmovaný v snímkach Život na úteku a jeho voľným pokračovaním Choď a nelúč sa. Ako jediný účastník SNP je pochovaný v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Po smrti ho za jeho činy povýšili na majora.